|
Modrá kniha rozprávok, 1974 © Ľubomír Feldek |
|
| Ilustrácie © Albín Brunovský 1974 | (kliknutím na ilustráciu sa obrázky zväčšia) |
Ľubomír Feldek
ÚVODNÁ
ROZPRÁVKA O TOM,
PREČO SA TÁTO KNIHA
VOLÁ MODRÁ
KNIHA ROZPRÁVOK
Istému chlapčekovi sa prisnil takýto sen:
BOLA JEDNA VÁZA.
VO VÁZE BOLO DIEVČATKO.
DIEVČATKO DRŽALO BALKÓN.
A NA BALKÓNE STÁL KVET.
Ráno sa chlapček prebudil, pozrel sa do okna
a sen zabudol.
„Čo sa ti prisnilo?“ opýtala sa ho mamička.
A chlapček povedal:
„BOL JEDEN BALKÓN.
NA BALKÓNE STÁL KVET.
KVET DRŽAL VÁZU.
A VO VÁZE BOLO DIEVČATKO.“
„Krásne!“ povedala mamička. Pozrela sa do
okna a sen zabudla.
„Čo sa mu prisnilo?“ opýtal sa mamičky otec.
A mamička povedala:
„BOLA JEDNA VÁZA.
VO VÁZE BOL KVET.
NA KVETE BOL BALKÓN.
A NA BALKÓNE STÁLO DIEVČATKO.“
„Zaujímavé!“ povedal otec. „Mohla by
z toho byť maličká rozprávka. Len to potrebuje
opravu. Celkom maličkú opravu.“
A sadol si za stôl. A pretože to bol významný
spisovateľ, hravo tú maličkú opravu urobil
a napísal:
BOL JEDEN BALKÓN.
NA BALKÓNE STÁLO DIEVČATKO.
DIEVČATKO DRŽALO VÁZU.
A VO VÁZE BOL KVET.
Rozprávka vyšla v časopise, potom v knihe
a stala sa slávnou. Nazvali ju „neodmysliteľnou
súčasťou klasického dedičstva našej spisby pre
mládež“. A dali ju aj do čítaniek. Chlapček
začal chodiť do školy a dostal za úlohu naučiť sa
rozprávku naspamäť. Ale naučil sa ju zle, a keď
odpovedal, povedal:
BOLA JEDNA VÁZA.
VO VÁZE BOLO DIEVČATKO.
DIEVČATKO DRŽALO BALKÓN.
A NA BALKÓNE STÁL KVET.
„Hanbi sa,“ povedala učiteľka. „Syn takého
slávneho spisovateľa, autora Zelenej knihy
rozprávok, a nevie sa naučiť otcovo dielo!“
A dala chlapčekovi pätorku.
A vy si možno myslíte, že chlapčekov otec,
slávny spisovateľ, autor Zelenej knihy
rozprávok, som bol ja. Nuž aby ste si ma s ním
neplietli ani náhodou, rozhodol som sa
poriadne sa od neho odlíšiť. On nazval svoju
knihu Zelenou knihou rozprávok,
moja sa bude volať Modrá.
| Späť k Ľubomírovi Feldekovi |
|
| Späť k Avenariusovej knihe citátov |
| Tento text naskenoval |
 |
ABBYY FineReader kráľ programov OCR |