You're invited to use this topic to discuss the quotations from Vratné lahve (2007) – a Zdeněk Svěrák-written comedy directed by Jan Svěrák.

You may also use this thread for general discussions about this movie; you do not necessarily need to discuss specific quotations.

Or, if you'd like to talk about anything else related to Zdeněk Svěrák or Jan Svěrák, feel free to create a new discussion topic.

[A 5-minute review of Vratné lahve has already been posted elsewhere on this site. What follows are excerpts, in Slovak language, from (initially) an email discussion of the movie.

Nasledujú úryvky z (pôvodne) emailovej korešpondencie... K filmu Vratné lahve som na týchto webstránkach už sprístupnil aj svoju v angličtine napísanú, obšírnu, hoci neformálnu recenziu. Jej skrátenú verziu som tiež zaslal na IMDb.com.]

Ohodnotil som Vratné lahve šiestimi bombami: , čo sa rovná A+, čiže najvyššiemu hodnoteniu. (Pre porovnanie iné filmy sú zhodnotené TU.)

Z nášho dnešného osobného rozhovoru si odnášam:

• Ty tvrdíš, že pri hodnotení umeleckého diela treba prihliadať aj na zámery autora. Ja tvrdím, že na to nikdy prihliadať netreba, zámery sú celkom irelevantné, pretože zámery sú už niečím externým, nepatriacim k samotnému dielu.
  
• Pre Teba sú zrejme dôležité žánre a ich čistota, mne sú naopak žánre ukradnuté. Dokonca najviac ma fascinujú diela, ktoré sú zároveň drámou aj komédiou – to totiž podľa mňa najvernejšie odráža samotný ľudský život, ktorý je podľa mňa takisto zároveň drámou aj komédiou... Čechovove hry sú tu skvelým príkladom. Prečítal som ich všetky v ruštine a sú to ukážkové hry, ktoré sú zároveň drámami aj komédiami. Ale aj bratia Coenovci sú v tomto vynikajúci...

PS: Samozrejme uznávam, že aj Aristoteles bol génius maximálnych rozmerov, ale v určitých ohľadoch sa treba rozhodnúť: buď káčer Donald alebo Mickey Mouse; buď Beatles alebo Rolling Stones; buď Aristoteles alebo Platón; buď Lasica alebo Satinský. To sú tie večné dvojice. Všetci práve vymenovaní sú geniálni, ale tak ako človek väčšinou dáva prednosť buď blondýnkam alebo brunetkám, tak aj pri týchto dvojiciach sa treba rozhodnúť. A ja dávam v rámci vymenovaných dvojíc jednoznačne prednosť zrejme tým menej populárnym možnostiam, lebo mojimi favoritmi sú Mickey Mouse, Rolling Stones, Platón, Satinský a brunetky.

Skôr ako ti pošlem kompletnú reakciu na tvoj mail (alebo skôr, ako ti ju na niektorom z obedov predostriem), nemôžem nezareagovať na niektoré tvoje tvrdenia (a nenechaj sa odradiť mojím príkladom).


Dobre, predstavme si umelecké dielo (napr. Gamble House, autori Henry a Charles Summer Greene). Ide o obytný dom s dverami, oknami, balkónmi, zahradou atď.

Oboch autorov by zrejme prekvapilo, keby zistili, že používame okná tak, akoby to boli dvere, toalety, akoby to bola obývacia izba, obývaciu izbu, akoby to boli toalety. Inými slovami, prekvapilo by ich, že nerešpektujeme ich tvorivý zámer, ktorý nie je ničím externým (práve naopak; je to neoddeliteľná súčasť diela) a tým znižujeme kvalitu svojho bývania.

Samozrejme, autori by si mohli povedať, prečo nepoužívať dom aj takto, nech si s ním majiteľ robí, čo chce. Ale nech sa neskôr nesťažuje, ak si skokom z okna (ktoré používa ako dvere) zlomí nohu.

Späť k filmu. Film obsahuje isté indície, prostredníctvom ktorých nám autor "ukazuje", ako umelecké dielo správne vnímať (tieto indície sú materiálnym vyjadrením autorského zámeru, ktorý sa tak stáva súčasťou diela).

Hovorí nám nejaká indícia vo filme Vratné lahve, že Tkaloun je, alebo by mohol byť, tajným agentom? Áno? Nie? "Áno," mohol by som odpovedať, tajní agenti predsa tiež používajú vysielačky a maskujú sa za poslíčkov. Problém je ten, že táto indícia je nekonzistentná s inými správnejšími indíciami.

Tie nám zároveň pomáhajú identifikovať dielo ako nie-špionážny film. Naša interpretácia by mala vyplývať práve z týchto premís (indícií).

Prekvapilo by Svěrákovcov, keby som napísal recenziu, v ktorej by som Vratné lahve prezentoval ako jeden z najlepších špionážnych filmov? Asi áno. Alebo nie?

Čo vy na to, kolega platonik?

A čo na tom, že by ich to prekvapilo? Prijímateľovi diela môže byť ukradnuté, či autora diela niečo prekvapuje alebo neprekvapuje...

Záleží len na tom, čo prekvapuje alebo neprekvapuje samotného diváka. Postava autora je úplne irelevantná, podľa môjho presvedčenia ju pri vnímaní alebo hodnotení umeleckých diel netreba vôbec brať do úvahy.


Nesúhlasím... (Ale rešpektujem, že Ty to vidíš inak...) Zámer autora nemôže byť nikdy ani len marginálnou súčasťou diela (v zmysle, že by poznanie autorského zámeru bolo nevyhnutné pre pochopenie alebo zhodnotenie diela), a už vôbec nie „neoddeliteľnou“ súčasťou . Dielo, potom, ako je zverejnené, už je plne oslobodené od svojich autorov a ich domnelých zámerov.


To je subjektívny pohľad. Ak sa prijímateľ umeleckého diela rozhodne spávať v kuchynskom dreze, tancovať na stoloch a obedovať na toalete, pretože mu to prináša väčšiu radosť než konvenčné prijímanie umeleckého diela, treba to plne rešpektovať. Ide len o to, či bude mať prijímateľ dostatok argumentov na podporu takto nekonvenčného vnímania diela, čím by dokázal, že nekonvenčným vnímaním dokáže z diela vyťažiť viac než konvenčným, ktoré trebárs zamýšľali aj samotní autori diela (čo však zamýšľali, je pre prijímateľa pravdaže irelevantné... ).

Preto som poslal link na zoznam argumentov podporujúcich tvrdenie, že Vratné lahve sú vrcholné umelecké dielo. Autorov diel a ich zámery považujem za irelevantné, avšak za kľúčový považujem dostatok presvedčivých argumentov zo strany prijímateľa umeleckého diela pre podporu práve takej, možno nečakanej interpretácie diela, ktorú prijímateľ preferuje.


Presne tak... Je to prenechané na zodpovednosť prijímateľa umenia. Ak si zvolí nenáležitú, napríklad príliš povrchnú interpretáciu umeleckého diela (= skok z okna), nech sa potom prijímateľ umenia nečuduje, ak mu umenie neprináša želaný pôžitok a úžitok.

Tak napríklad Ty si (zhruba) povedal, že Vratné lahve je primárne film o starom mužovi... Ja nesúhlasím, a vôbec ma nezaujíma, čo k tejto téme chcú povedať samotní autori filmu... Ich názor na film je rovnako platný ako môj alebo Tvoj – my všetci už iba pozeráme na Vratné lahve ako na hotové dielo, plne oslobodené od pôvodných zámerov svojich autorov.

Takže ja tvrdím, že Vratné lahve je film o nenaplnených želaniach. To je univerzálna a večná téma, týkajúca sa divákov každého veku aj pohlavia. Univerzálnosť a večnosť zobrazovaných tém je samozrejme pre umenie prvým predpokladom najvyššej kvality, a Vratné lahve ten predpoklad spĺňajú...


Táto línia Tvojho uvažovania sa mi už viac páči. Ak už dielo niečo naozaj obsahuje, vtedy sa to už nedá vyhlásiť za irelevantné a skutočne sa tým treba zaoberať. Otázka však samozrejme bude, či sa jednotliví prijímatelia umeleckého diela zhodnú v tom, aké konkrétne indície dielo obsahuje a či tam vôbec sú...


Rozhodne nie! Isteže je celé dielo výsledkom autorského zámeru, ale samotný autorský zámer je irelevantný. Rozhodujúce je len to, čo je naozaj obsiahnuté v samotnom diele. Totiž zámery autora môžu byť často v úplnom protiklade s tým, čo vytvorí naozaj... Kolumbov zámer bol doplaviť sa do Indie a namiesto toho objavil Ameriku, kde ešte aj omylom obyvateľov nazval „Indiáni“, lebo si myslel, že je v Indii. (Z čoho dodnes v angličtine pramení problém, že slovo Ind a Indián je to isté = Indian.)

Takže znova: zámery autorov sú pre pochopenie a hodnotenie umeleckých diel celkom irelevantné. Môžu pomôcť pri vnímaní diela, ale nie sú nevyhnutné a rozhodne je každý kritik oprávnený pri zhodnotení umeleckého diela autorské zámery ako celok odignorovať. Kritik sa má zamerať len na to, čo dielo naozaj vypovedá.


Podľa mňa nie...


Presne tak, tu sa zhodujeme. A tu by som si dovolil tvrdiť, že moja interpretácia, že film Vratné lahve je primárne film o nenaplnených želaniach, a až sekundárne film o starnúcom mužovi, sa bude dať podporiť presvedčivejšími argumentmi než iné interpretácie.


Ťažko povedať, ale to už je práve irelevantné... Prečo by diváka Jožka Mrkvičku malo zaujímať, čo by prekvapilo alebo neprekvapilo Svěrákovcov? Vari sa Svěrákovci zaujímajú konkrétne o Jožka Mrkvičku, čo by prekvapilo alebo neprekvapilo práve jeho?

Nie, každý má svoje vlastné starosti... Svěrákovci sa snažia nakrútiť čo najlepší film a neriadia sa pritom podľa konkrétnych divákov A, B, C, D. Jožko Mrkvička má zasa záujem na tom, aby neoľutoval, že na film išiel do kina alebo zabíja čas jeho pozeraním na notebooku. Či by Svěrákovcov reakcie Jožka Mrkvičku prekvapili alebo neprekvapili, môže byť Mrkvičkovi srdečne jedno. A dobre robí!

Tak, sorry za dĺžku (veľmi rýchlo píšem...), toto som len narýchlo zosmolil medzi dvoma prácami, dnes som ani len nemal čas ísť na obed... Dúfam, že Ťa neuráža, že tak vehementne zastávam názory v protiklade s Tvojimi, nerobím to preto, len aby som Ti oponoval, ale jednoducho píšem svoje názory, ktoré zastávam už veľa rokov...