English version| English version |
Prečítajte si pôvodný článok Ivana Žežulu
Upozornenie:
Reakcie čitateľov denníka SME nie sú na tejto webstránke pravopisne upravené.
suhlasim s autorom. kopec veci sa uci len na pisomku, skusku a pod. hodinu po skuske uz to clovek nevie. chcel by som len dodat ze ani na vysokych skolach nie je to lepsie. napriklad strojnicka fakulta. kazdy jeden student sa musi preluskat predmetmi s ktorymi uz nikdy viac nepride do styku. ci je zameranie na technologiu ci konstrukciu predmety su tie iste a specializacie nastupuju od stvrteho rocnika. velka cast prvych troch rokov absolutne nevhodna na naslednu specializaciu a dalsie dva roky nedostatocne na preniknutie do hlbky. potom aj tak vyzeraju diplomove prace a takych mame „inzinierov“. bolo by daleko vhodnejsie mat specializacie od trebas druhe rocnika a aj absolventi by boli skutocne v niecom specializivani a nie ako v sucastnosti zo vsetkeho nieco a z nicoho poriadne.
alfa
Spominanu Strojnicku fakultu som skoncila pred rokom. Upozornujem, ze som tam sla studovat z vlastneho zaujmu, uz od zaciatku som vedela o aky odbor mam zaujem. Kym som ho skutocne zacala studovat, bola som uz stvrtacka. Cize som na to mala presne dva roky. V tomto s tebou suhlasim. Je to prilis malo na to, aby bol clovek „specialista“. Tym nebudes nikdy po skonceni ziadnej vysokej skoly. Ucili nas teoreticke zaklady a velmi malo o tom, ako sa daju aplikovat v praxi, ako tie stovky preratanych prikladov budem vediet vyuzit a hlavne kde. Nadrvili sme sa to a velmi rychlo zabudli. BEZ PRAXE nebudes odbornik nikdy. To sa jednoducho neda. Neviem, mozno je to podobne aj inde, nie len na Slovensku. V kazdom pripade s tym nemozno suhlasit. Preto Vam dam vsetkym radu: najdite si pracu vo svojom odbore uz pocas studia a pracujte tam aspon na tretinovy uvazok, aspon v poslednych dvoch rocnikoch. Ja som dokazom toho, ze aj pri narocnych technickych skolach sa to zvladnut da. Ak aspon ciastocne robite na tom, co zaroven studujete, to je potom o niecom, ked viete teoreticke poznatky aj v realite skutocne vyuzit!
Tie zakladne tri roky vsak neboli zbytocne. Viem vyratat nosnik, viem citat strojarske vykresy, vypocitam aj objemy a obsahy telies zlozitych geometrickych tvarov, mam priestorovu predstavivost,viem navrhnut vykurovanie i klimatizacnu jednotku(to je uz specializacia). Problem bol v tom, ze sa mnozstvo latky pocas tych 5 rokov opakovalo v niekolkych predmetoch. Zbytocne zabity cas a nebolo ho malo.
Autor clanku ma 100% pravdu !!! Ale presvedcte o tom nasich 65-80 rocnych profesorov!
Ivana
Suhlasim s autorom v mnohom, ale poznajuc americkych a francuzkych stredoskolakov mam dojem, ze je niekdy lepsie mat encyklopedicke, aj ked chatrne vedomosti z nasej skoly, ako perfektne vystupovanie, argumentaciu a vycibreny sloh bez vedomosti zo skoly americkej. A teoria ze fakty vediet nemusim, lebo si ich niekde najdem neplati, ked neviem co hladam a v akych vztahoch to vystupuje vo svete, len velmi tazko najdem aj s pomocou pocitacov.
Palo
Milý Palo, tu si postavil proti sebe dva extrémy: prehnane faktografický systém u nás a americký „be yourself“ systém. U mňa diskutovaný Žežulov článok nevyvolal pocit, že autor volá po tom, aby sa žiaci resp. študenti neučili fakty. Ide tu o nájdenie zmyslu pre mieru vecí,o lepšiu vyváženosť,po ktorých autor volá a ja sa s jeho názorom plne stotožňujem.
daktari
Standing ovation, pan Profesor (s velkym P)!
Vystiznejsie to ani nemohlo byt, niet co dodat.
Vlado
Učím už 13 rokov na vysokej škole a po prečítaní príspevku kolegu p.Žežulu súhlasím prakticky so všetkým čo uviedol vo svojom článku. Na stredných školách sa vyučuje enormné množstvo poznatkov a ťažisko je v memorovaní spamäti . Myslím si, že na Slovensku sa začína prejavovať fakt, že v rokoch šesťdesiatych sa robili nábory na vtedajšie pedagogické inštitúty. Aj na vysokých školách sú v pedagogickom zbore značné medzery v pedagogických schopnostiach učiteľov. Tlak je vedený na tituly /akreditácia a pod./ Českí i slovenskí profesori, ktorí ma učili v šesťdesiatych rokoch na VŠD v Žiline sa nedajú veľmi porovnávať s dnešnými. Tí dnešní sú už takí „socialistickí“.
Ľudo TOTH
Pan Profesor, mate 100% pravdu, dakujem Vam za clanok. Palo ma tiez pravdu o prazdnom, vylestenom sebavedomi Americkych stredoskolakoch. Ale to je trade-off, a teraz je Slovensko prilis na tej "encyklopedickej" strane. To by dlho trvalo kym nasi studenti by klesli na uroven svojich zapadnych rovesnikov.
Juraj
Výborný článok, ostáva už len dúfať, že to budú čítať aj učitelia a riaditelia škôl. Obávam sa, že im dnešný systém vyhovuje a sotva ho budú chcieť zmeniť.
klamm
ucitel a riaditel na zakladnej a strednej skole nezmeni nic. ucitel dostane na zaciatku skolskeho roka do ruk ucebne osnovy z ministerstva skolstva,ucebnicu a skolsky poriadok, ktory musi dodrziavat...zmeny musi urobit ministerstvo....
jano
System sa nikdy nezmeni, pokial budete rozmyslat tak etatisticky, ako su ladene clanky o skolstve v SME. Pokial bude skolstvo de facto statne monopolne, tak nebudete hlasovat o podobe skolstva svojimi korunovymi hlasmi, ale sa budu viest nekonecne diskusie o tom, ako by to mal stat vyriesit.
Takze clanok bol slaby, lebo sice pise o nasledku, ale nenavrhuje principialne riesenie.
qw
Skúste navrhnúť nášmu slovutnému ministrovi riešenie, nevenuje vám ani pohľad! Formálne podpíše napríklad Bolognskú výzvu a školy vy sa trápte, čo tým asi básnik myslel. A po tom o pár rokov je tu problém podobne ako s kreditným systémom, koľko škôl toľko koncepcií, čo znemožňuje mobilitu nie do zahraničia, ale už v rámci Slovenska. Takže predovšetkým pán minister mal pri nástupe, ako je to v iných krajinách zvykom, predložiť svoj program a robiť potom z neho odpočet a to nie formálny!
Monika z Košíc
Píše sa žĺtok alebo žĺtko? Druhý pád od slova "čaj", ktorý sa skloňuje podľa vzoru stroj, je "od čaja" ako "od stroja" alebo od čaju, ako nám zvyšku asi nevzdelaného sveta lepšie znie. To sú len dva chytáky z príjmacích pohovorov na osemročné bratislavské gymnázium, ktoré by asi nevedelo zodpovedať 90 % roduvernej slovenskej populácie.
O skúške z matematiky by sa dalo tiež polemizovať, lebo na niektoré príklady treba poznať len algoritmy riešenia, nič viac.
Celý náš národ sa postupne stal odborníkom na všetko, ale v podstate ničomu poriadne nerozumie. Každý si sám stavia vlastný dom, opravuje vlastné auto,prerába hifi a repro - sústavy, a teraz po roku 1989 zakladá vlastné pravicovo-ľavicové a stredovo-extrémistické politické strany, ale nič poriadne.
Trochu viac vnútornej pokory a uznania špecialistom by nikomu z nás neuškodilo
miro
Úplný súhlas s článkom, ale ako ďalej. Pochybujem, že sa skutočne bude niekto kompetentný situáciou zaoberať. Široká polemika o téme však môže presvedčiť a vyvolať tlak na ministra (prípadne ministerstvo), že sú dôležitejšie veci ako joga.
Julai
Ako učiteľ strednej školy plne súhlasím s článkom a s príspevkami. Ale nečudujte sa, že je to tak, ako je. Stačí sa pozrieť na zloženie pedagogických zborov na hocijakej škole. Česť výnimkám!!!
Ivan I.
Vážný pán Žežula, bravó !!! nechcem opakovať poklony, ale som šokovaný z toho, že v školstve sa aj dnes nájde človek s vlastným názorom a dokonca je ochotný ho zverejniť. Po posledných trápnych akciách na podporu zvýšenia platov, keď sa pokus o štrajk skončil okamžite po sľube vlády, že o rok zvýši učiteľom platy, som rezignoval na možnosť, že existuje učiteľ s vlastným názorom, postojom, presvedčením a odvahou hovoriť verejne o nezmyselných pomeroch v školstve. Tie dnes vyhovujú „učiteľom“, ktorí si spravili byznis z „doučovania“ a „prijímacích pohovorov“ už pomaly aj do materskej škôlky a o nič iná im už ani nejde. Keďže po sovietskom slone sa našim vzorom stal americký slon – teda úspech meraný len množstvom peňazí, ktoré je človek schopný akýmkoľvek spôsobm získať, bude veľmi ťažké presadzovať myšlienky, ktoré prezentujete. Držím Vám palce a pevne verím, že Vás v krátkom čae uvidím v televízii, prípadne počujem v rozhlase – tlačte sa tam a zapaľujte s Komenským svetlo v nielen v žiakoch, ale hlavne v ich učiteľoch ! Ďakujem.
Ivan
uvedomil si vobec niekto, ze ucitelia ucia podla ucebnych osnov a su kontrolovani inspektormi
Ak sa maju urobit zmeny, musia ist zhora, od ministerstva
Ucitel v tomto nezmeni nic
Este aj pocet odpovedi ustnych aj pisomnych je stanoveny v skolskom poriadku
nada
Mily Ivan I.
Ako mozte popri narocnej praci ucitela stihat chodit po skolach a sledovat zlozenia ucitelskych zborov.Mysim ze tych Vynimiek je vacsina
nada
Vystizne a pravdive. Riesenie je v kompetencii SPU.
Ivett
Suhlasim s autorom. Akurat by som poznamenal, ze nejde o novy problem a ze uz za totosky a dokonca aj pred nou bolo nase skolstvo o memorovani faktov a nie o davani veci do suvislosti. Tusim sa to vola rakusko-uhorsky model...
Ad zbytocne predmety na VS. Neviem, co ucia na strojarine, ale na elektrofakulte bola (a zrejme stale je) nenavidenym predmetom matematicka analyza. Mnohi ju povazovali za zbytocne memorovanie definicii, viet, dokazov. A pri tom memorovani si akosi neuvedomili, ze je to cele o logickom uvazovani, sposoboch ako riesit problemy, pripadne ako z urcitych faktov vyvodzovat nove poznatky...
Ivan
jasne ivan, zobud sa a netaraj, mal som analyzu na FEI a aj som si ju zopakoval, dovolil som si totiz pouzit jednoduchsie a rychlejsie riesenie, ako bolo odprednasane – ale malo jednu chybu, nepacilo sa dotycnej, co to skusala. a hlavne si ma potom pamatala, ze to je ten, co si dovoluje navrhovat lepsie riesenia, a preto ho treba poslat prec bez znamky. logicky uvazovat a riesit problemy mozes jedine mimo FEI.
martin
Nuz ale ak je to ta ista dotycna, ktora si myslim ze to je, tak s tym sa asi neda spravit nic a je to skor jej problem, nez tej nestastnej matematiky.
„logicky uvazovat a riesit problemy mozes jedine mimo FEI.“
Ja som take skusenosti nemal, ale mozno sa casy zmenili, oponovat nebudem.
Ivan
Tot pred par rokmi som praxovala na gympli.Dejepis. Brali prave „vojnu troch Henrichov“. Roky nie su podstatne, podstatne bolo, ze bola obcianska vojna, par rokov sa navzajom mydlili ... a potom sa na tron dostal panovnik, ktoremu sa podarilo Francuzsko z toho marazmu dostat. Tak sa deticiek (+-16 rokov)pytam, co si myslia, ze asi tak urobil ako prve. A odpovedaju mi „ZVYSIL DANE“. Generacia idealne pripravena do nasho parlamentu!!
Tak som sa nadychla a spustila nieco ako „fajn, polia neosiate, chlapi vyzabijani, vsade hlad, a vy obyvatelstvu zvysite dane. Co by ste robili vy, keby ste tam byvali?“ ... A odpoved bola: „Emigrujem.“ ... vidno, dieta zacalo mysliet.
Tak sme sa porozpravali o podpore zahranicneho obchodu (vtedy zamorske cesty), financovani domacej cestnej siete a noveho priemyslu (vtedy textil, specialne hodvab), vydanych ediktoch o nabozenskej tolerancii a podobne.
Skoncilo to tym, ze ak na mature dostanu otazku o hocikom, kto z krajiny v marazme urobil krajinu prosperujucu, schema odpovede je rovnaka: znizil dane, podporil modernizaciu domaceho priemyslu, statne zakazky, podporil tolerovanie inych vyznani (aj politickych), podporil zahranicny obchod.
Preco to pisem: ak by som tam nastupila, a zacala takto ucit, nezabije ma primarne inspektor (ucitel ma pravo bastrngovat asi s tretinou osnov) ale rodicia.
• Deti totiz idu na prijimacky na VS
• ulohou gymnazialneho ucitela je pripravit ich na prijimacky
• a tam sa ich budu pytat, KEDY PRESNE KTORY HENRICH VLADOL, a nie suvislosti a podobne somariny.
Darmo dieta bude dokazovat, ze sa naucilo mysliet, na skolu sa nedostane. Ono bude hlupe a ja zly pedagog.
Marina
Ďakujem za výborný článok prof. Žežulovi.
Za naše vdelanie sa nemusíme hanbiť nikde vo svete. Je však pravda aj v liste, že v súčasnosti študentov až preťažujú látkou zbytočnými, encyklopedickými informáciami. Ale to vždy závisí od učiteľa ! Preto by som rád iba doplnil k článku, že súčasný stav v školstve vyvoláva nedocenenie školstva a učiteľov, ktorí berú svoju prácu ako poslanie.
Trvalým hlbokým finančným podcenením učiteľov v spoločnosti (dlhodobo majú najnižšiu priemernu mzdu zo všetkých rezortov ) došlo k odchodu mnohých schopných učiteľov, ako živiteľov rodín, zo školstva. Nahrádzajú ich často učitelia, ktorí nezohnali inde miesto. Tiež mladí absolventi učiteľských profesií sa kvôli systematickému spoločenskému aj finančnému podceneniu nasnažia ísť učiť. Nastupujú na lepšie platené pracoviská. Potom zostávajú niektorí „ učitelia“ ktorí sa snažia svoju autoritu získať preháňaním žiakov a študentov. Sami nevedia vybrať podstatu, tak vyžadujú dril v množstve. Pomáhajú tomu aj príjmacie požiadavky na vysoké školy, ktoré bývajú neobjektívne už z vysokoškolskej látky.
Preto by minister Ftáčnik mal bojovať o zlepšenie postavenia školstva – učiteľov a kvalita výuky by sa zaručene dvíhala s príchodom nadaných a citlivých učiteľov. Ftáčnik (aj celá vláda) zatiaľ bojuje len o svoju kariéru a o odstránenie konkurenčných vysokých škôl vytvorených mimo Bratislavy, zas z politických dôvodov.
Vláda sa bude zaoberať školstvom až vtedy, keď bude mať skutočný záujem o rozvojSlovenska.
Jozefov
a za co by chceli vyssie platy?
ziak
TREFA!!!
Vždy som v svojom živote obdivoval učiteľov, ktorý sa snažili pochopiť môj prístup k analytickému mysleniu a NEZNIESLI ho pod čiernu zem, aj keď bola v rozpore s učebnicovým postupom. Samozrejme dospel som k rovnakému výsledku.
Ešte raz obdivujem takýchto pedagógov a myslím si, že je ich čím ďalej tým menej.
pesimista
Mna by len zaujimalo koho budu tie skoly ucit o 10-15rokov? Ze by ten cas nikdy neprisiel?
Vlk
vazeny pan autor
Tyzdenna hodinova dotacia stredoskolaka je 30 z 31 hodin, co je asi 6 hodin denne a nie ako vy uvadzate 8-10 hodin denne a to ze sa ziaci ucia take uzasne mnozstvo informacii je preto aby zvladli prijimacie testy na vysoke skoly,ktore vobec nevyzaduju ukazat logicke myslenie / cest vynimkam/ ale vyzaduju biflovanie informacii!!!
jano
Ano, sestra na obchodnej mala skutocne len 6-7 hodinovy rozvrh. A potom nasledovalo 6-7 hodin domaceho ucenia sa latky, ktorej obsah (podla mojho odhadu) bol iba pismenkovy gulas.
Takze sucet 12-14 hod. ostava.
Ja som mal na strednej v 4. roc rozvrh 7 9 7 8 6 hod. v skole...
Marian
sestra asi nebola velmi sikovna ;-) , ja osm sa na strednej skole ucil mimo skoly asi tak 2h do tyzdna v priemere a rozvrh za jeden den bol okolo 6h, dostal som sa na VS aj som zmaturoval na dvojky a chodil som na biling. gymnazium, ale co sa tyka pumpovania vedomosti to je absolutna pravda...zial
guru77
Članok je bezosporu pravdivy. Mnohí to sice neprijmu, ale to nie je dolezite. Dolezite je priznat si, ze ::: Ak zamestnavatelia – podniky, podnikatelia daju jasne najavo, co ocakavaju od zamestnanca – ze nie encyklopedicke vedomosti ale schopnosti zalozene na poznani suvislosti – tak si ziaci sami vynutia vyucbu, ktora ich pripravi na pracu v zamestnani.
Necakajme od ucitelov, ze zavrhnu encyklopedicku vyucbu. Kazdy ucitel vidi SVOJ PREDMET ako najdolezitejsi, a tak nepopustí. A je to aj pohodlnejsie.
Majo
nic ine iba suhlas
marek
Tiez uplne suhlasim s autorom clanku (vystihol si to presne, Ivan). Okrem casto spominaneho ucenia faktov bez videnia suvislosti chcem v tejto diskusii poukazat na druhy aspekt spomenuty v clanku, a to prilis velke mnozstvo uciva so sirokym zaberom. Potom samozrejme ani nie je cas na nevyhnutne prehlbenie a zopakovanie uciva. Ale toto nie je len slovensky problem, momentalne posobim na nemeckej univerzite a tu je to uplne rovnake. Odhadom asi v 70% pripadov student nezvladne pisomku, lebo stroskota uz na stredoskolskom ucive (uprava algebraickych vyrazov,...) a k tomu, co sa na univerzite naucil a co ma na pisomke ukazat, sa ani nedostane. Smutne. Kiez by tento clanok rozprudil vacsiu diskusiu.
Igor
suhlasim s autorom, ibaze zabudol podrobit kritike aj vysoke skolstvo
tam je presne tak isto ako na zakladnych a strednych skolach , ba mozno este aj horsie...
jan
Skvelý článok, skvelá diskusia. Podotknem len, že to nie je problém posledných rokov, ale dlhodobý. Sme zle vzdelaný. Nevieme myslieť, tvoriť, pracovať s informáciami, nevieme žiť. Musím Vám ale pripomenúť, že vieme (myslím odborná verejnosť) ako treba zmeniť celý systém. Bol predsa vypracovaný a uverejnený projekt „Milénium“ od skvelého kolektívu autorov a ministerstvo ho má k dispozícii. Nie je ale politická vôla ho realizovať. Neviete náhodou prečo? Mne sa zdá, že je to zámer. Ozve sa niekto z autorov projektu „Milénium“?
Ferdinand
„Sme zle vzdelany“.Aj Vam by nezaskodilo doucovanie zo slovenciny.
milos
Prepáčte, stalo sa.
Ferdinand
Suhlasim s autorom clanku. Pri citani prispevku Ferdinanda mi napadlo, ze existoval ete skor iny velky projekt mysli, ze Konstatin.
Zmena skolskeho systemu ... aspon toho vyskolskeho naozaj vznikne len vtedy, ak studenti sa budu hlasit len tam, kde ziskaju kvalitnu pripravu pre zivot. To vsak by zafungovalo asi len vtedy, keby si klienti skol financovali skolstvo sami, resp. ich rodicia z poziciek, poistiek a pod.
Dagmar
Aj ja sa pripajam k suhlasnemu ohlasu na clanok prog. Zuzulu. Pravda je taka, ze kym sa nezmeni system, nemozu sa zmenit ucitelia. Lebo aj ten najlepsi musi ist podla osnov. A tie mu urcuju prebrat neuveritelne mnozstvo latky. A osnovy sa musia zmenit na zaklade sirokej diskusie s ucitelmi na vsetkych urovniach, s angazovanymi rodicmi a pripadne aj s pracovnikmi statneho aparatu. Lebo v konecnom dosledku to musia statni uradnici premenit na zakon. Co sa tyka vysokeho skolstva, tam su jadnotlive fakulty a ich katedry predsa len vo volnejsej situacii. O pocte katedier, o mnozstve docentov a profesorov, o studijnom plane rozhoduje akademicky senat. Takze ak je niekto nespokojny s urovnou vzdelavania na niektorej katedre, nevinnte z toho Ministerstvo skolstva, ale vlastneho dekana a jeho poradcov!
obcan
konecne rozumny nazor
jano
Konečne presná trefa po hlavičke klinca, profesorovi to perfektne páli. Článok je úplne výstižný, nemám čo k tomu dodať, snáď len tú samostatnosť myslenia bolo treba viac vysvetliť a spropagovať. Poznáme a skladujeme v hlave obrovské kvantum faktov a poznatkov, nevieme však ich pospájať, nájsť podstatné súvislosti a na základe nich vysloviť samostatný úsudok a samostatný názor! Toto je bieda nášho vzdelania, myslenia, vedomia a povedomia, ale náprava nebude asi jednoduchá. Ľudia typu autora článku sú však určitým dôvodom na optimizmus.
realista
Tak k tomuto sa neda nic ine povedat,je to PRAVDA, KTORU SA KONECNE NIEKTO ODVAZIL NAPISAT. Ci uz bude nasledovat nejake konstrukcne riesenie ostava na Slovensku len zahadou.
master
To co bolo napisane v clanku nie je ziadne hrdinstvo. Su to len slova, ktore sa prijemne pocuvaju. Principialnym riesenim moze byt iba odstatnenie skolstva, ked o podobe skolstva nebudu rozhodovat statni uradnici.
Ale ked niekto napise nieco o spoplatneni skolstva, nedocka sa takych burlivych ovacii, ako ked len skritizuje to, co sa opravnene studentom nepaci. Cele mi to pripomina myslenie z roku 1989, ked sa za hradinu povazoval kazdy, kto nadaval na socializmus a pritom bol v srdci socialistom.
Clanok je slaby, tak ako vsetky clanky o skolstve v SME v poslednom case. Kritizuje, ale ako jedine riesenia vidi tie, ktore mozu prist cez statny dirigizmus.
wq
Som rad ze sa na problem pozera aj z tejto strany.
Problem je ako vzdy trhovy – pozrite sa kto dnes zostal ucit na skolach: dochodkyne, ucitelky pat rokov do dochodku a maturantky co sa nedostali na vysoku. Asi uznate sami, ze s tymto potencialom sa projekt Milenium neda spustit. A tato kategoria dnesnych ucitelov urcite nema zaujem o rozvoj tvoriveho skolstva – ved uz maju nieco nabiflovane a nejaky studentik by im este ukazal, ze sa problem da riesit inak, tak je lepsie ho zavalit „ucivom“ aby uz nemal chut spekulovat(mysliet).
V tejto chvili sa dofinancovanie a podpora skolstva zda ako zbytocne kecy lenze vyrasta nam tu jeden velky problem. Vyvoj technologii je taky rychly, ze stale menej ludi je schopnych drzat krok – dnes je to mozno 5 percent populacie, ak sa nic nezmeni tak o desat rokov to bude 1 promile. Ostatni rezignuju a zacne sa kastovanie ktore nemusi dopadnut dobre. Prave skolstvo ma sancu zmenit tento trend a pripravit cloveka pre tretie tisicrocie. Lenze tazko s tymito odbornikmi a za tieto peniaze. Bolo by nacase prestat sit zaplatu na zaplatu a zacat riesit problem systemovo(a nielen tento). A nech mi nikto nehovori, ze na to nie su peniaze to by sme podniky nepredavali za stvrtinu ceny...
lejo
problem bude musiet asi vyriesit cas....lebo neobl to len komunizmus, co do nas vstepoval encyklopedicke sialenstva...ta tradicia trva este z monarchie...riesenim by bolo zrusit dozivotne profesury a docentury uplne vsetkym, nielen tym, co ich budu teraz ziskavat a vypisat na vsetky miesta obratom konkurzy. Ak by zaroven dostali skoly volnost v odmenovani, na VS by sa vela zmenilo....na strednych skolach je to prblematickejsie...tam budu este dlho ucit slabo plateni dochodcovia a nedoukovia...rodicia do ulic!
iMackie
Ja som išla na vysokú školu pre 25 rokmi aj vtedy som mala na prijimackach limity, derivácie a integraly. Aj vtedy som mala spolužiakov, ktorí nevedeli počítať zlomky a musela som ich to doučovať. Myslím, že to záleží od školy, z ktorej žiak prichádza a vôbec nezáleží na známkach, ktoré žiak mal na strednej škole. Tých predmetov, ktoré sa zdajú byť zbytočné na vysokej škole, sme mali za našich čias viac, dokonca nám v piatom ročníku povedali, že budeme mať červenú štátnicu na EF (ako sa to vtedy volalo). Niekoľko z nich sa mi neskôr v praxi zišlo, okrem tej červenej štátnice. Myslím si, že tá pani učila už za mojich čias. Lenže aj tie vety a dôkazy majú svoju logiku a ak sa ich niekto učil mechanicky, potom je to problém.
Mám výhrady tiež k vyuke na našich školách, hlavne ZŠ. Matika nemá žiaden systém, učenie násobilky do dvadsať, rovnice pred zápornými číslami... Botanika v piatej triede, to je učebnica pre gymnazistu, samé cudzie slovo, pojem, fyzika skáče z jedného do druhého bez následnosti. Žiaden ucelený systém, previazanosť. A ešte mi vadí. My keď sme sa učili slovenčinu, ZŠ bola zameraná na zvládnutie gramatiky. Písali sme diktát jeden za druhým, možno sme mali takú slovenčinárku, neviem. Moje deti písali tak tri - štyri diktáty za rok, ako sa môžu poriadne naučiť pravopis, dokonca si ani chyby neopravovali.
Ako by to nechávali na rodičoch, nech ich to tí naučia. Nech sa učia len základné vetné členy, typy viet, ale nech sa poriadne naučia pravopis.
jana
pan profesor ma vyhrady k vyuke na nasich ZS a SS.Doporucujem mu pozriet si autorov vacsiny ucebnic pre tieto skoly, takisto menoslov ucitelov , ktori spracuvaju tematicke osnovy pre tieto skoly.Bude sa velmi cudovat ked zisti ze su to vacsinou ucitelia VS
jano
Vážený pán Šimečka, myslím, že táto diskusia stojí za zverejnenie komplet ako je, aby bolo vidno koľko ľudí súhlasí s autorom. Očakávam v blízkom čase obsiahly rozhovor s pánom Žežulom na stránkach SME. Začnite kampaň - lídra (alebo aspoň myšlienky) už máte! Dokážte raz dotiahnuť do konca niečo pozitívne (vykašlite sa na Kinčešov byt a podobné stupidity, ktoré do jednej vznikajú ako objednávky konkurečných skupín) a rozbúrte stuchnuté vody slovenského školstva! Ak to nevyšlo v zdravotníctve (ani úmrtie Karola Ježíka vás nedonútilo vyvinúť dostatočný tlak, aby zodpovední niesli zodpovednosť) skúste sa rehabilitovať a pomôžte spustiť kampaň "Za normálne školy". Ďakujem.
Ivan
Ivan, hovorite mi z duse! Presne taky isty nazor na Sme a jej „spravodajstvo“ mam aj ja, takisto mam presne taky isty nazor na zlyhanie Sme v suvislosti s umrtim Karola Jezika. Som zvedavy, ako sa zachova sefredaktor! Pan Simecka, pripajam sa k ziadosti Ivana!!!
obcan
S mnohymi nazormi mozno suhlasit ale diskusia s tymi, ktori maju pocit skolou nepochopenej jedinecnosti a vlastnych jedinecnych rieseni nie je konstruktivna. Ak Ste jedinecni zivot to skor ci neskor ukaze. Myslim ze v skolach je percentualne take mnozstvo schopnych pedagogov ake je percento schopnych v celej spolocnosti. A co k vyucbe? Je to zlozite, ako cele ludske poznanie. Naco ucit dieta hrat na husle ked mame taku dokonalu elektronicku nahravku, naco ucit niekoho pismeno „q“, ako casto ho vo Vasej praxi potrebujete, atd.? Myslim ze je potrebne trocha pokory voci ludskemu poznaniu.
norbert
Celkom suhlasim s norbertom..
co sa tyka clanku, je to podla mna pravda.. ale ked si vezmete ten extrem, aj tam by sa dalo vela veci zlepsit..
ja som skusila, a este aj skusam, obidva typy skol. Slovensku a kanadasku. Obrovsky rozdiel..
kym som bola na slovensku, zdalo sa mi to normalne, ze savsetko musim ucit od-slova-do-slova, a potom to len odrecitovat ked budem odpovedat.
a potom som isla do kanady. strasny sok. ziak len tak vstane a ide si ostruhat ceruzku (ktoru mu skola dala) na spolocnom triednom mechanickom struhatku. nikto ho neokrikne, aby si sadol, nic. na test, ktory je pisomny, sa vsetci ucia, ale to iste ucivo budu vacsinou potrebovat aj v nasledujucom teste, takze to nema zmysel hned zabudnut.
opacny extrem: neviem, ako to slusne povedat, ale poznam jedno dievca, ktora je siedmacka, a nevie kolko je 12:3. Vazne. potom nevie vyriesit ani jednoduche rovnice, ani trochu tazsie rovnice, a preto musi ist na doucovanie do letnej skoly..
podla mna je najlepsi nejaky kompromis: nieco "medzi"
a tiez by dost pomohla ta publicita– ivan, pekne si to povedal..
so long,
janette
Je to fantázia, že niekto konečne niekto napísal do novín to, o čom my rodičia stále len "kecáme".Prispejem aj ja svojou troškou do mlyna.Najskôr fakty.
dcéra – 10 rokov, piatačka
ja-vysokoškolsky vzdelaný.
V prvom rade sme museli vybaviť dve sady učebníc, lebo to, čo začala nosiť v taške bolo fantasticky ťažké.
Matematika-neskutočné.Najprv im dajú príklady a zhruba o dva týždne ich to učia.To sa stáva bežne.Deliť ich učia len tzv.dlhým spôsobom.Aký je to spôsob ani sa nepýtajte.Ja sa pri ňom mýlim bežne.
Prírodopis,zemepis a dejepis-neexistuje rozprávanie vlastnými slovami.Len odpovede na otázky.Vyjadrovanie nula bodov.
Slovenský jazyk-všetko ponechané na rodičov.Vysvetlovanie neexistuje.
A to nehovorím to, že učebné osnovy sú postavené tak, že mi sme sa väčšinu učili až na strednej škole.
Pán profesor máte moju nehynúcu úctu.
PS.Keď som ja robil skúšku z matematiky pani docentka mi na moj dôkaz matematickej vety povedala, že to je zle.Keď som jej ho ukázal v jej skriptách, dostalo sa mi odpovede, že je to zle a mám sa to naučiť dobre.
hviezda
Fantastický článok Ivana Žežulu. Vyštudoval som prednedávnom Filozofickú fakultu UK, nie techniku ani matematiku, ale I. Žežula vystihol situáciu aj na mojej ustanovizni. I. Žežula má pravdu: slovenskí študenti študujú systémom pumpy – namemorujú sa bez hlbšieho pochopenia nezmysly tesne pred skúškami, aby ich ihneď po skúškach zabudli; mozgové bunky počas piatich rokov svojou nečinnosťou či perverzným zneužitím chátrajú a u mnohých promovantov sa do konca života z vysokoškolského šoku nezotavia. Kto päť rokov študuje systémom pumpy – inak slovenský vysokoškolák študovať nemôže, lebo by vyletel zo skúšok –, má po absolvovaní slovenskej univerzity pocit, že vystúpil zo – žumpy. Prečo je slovenská alma mater pre väčšinu Slovákov žumpou?
Slovenčinár
clanok mi hovori uplne z duse. spravte z neho peticiu a s radostou sa pod nu podpisem.
juraj g.
Reagujem na wq zo 6.6. Pán Žežula len konštatuje holé fakty, čo je samozrejme prvý krok k náprave. Ja si tiež myslím, že náprava veci je v konkurencii, odštátnení. Lenže tá zotrvačnosť je obrovská...
Ľudo Toth
Prečítajte si pôvodný článok Ivana Žežulu
| Späť k Ivanovi Žežulovi |
|
| Späť ku Knihe citátov |